História obce
Popredný znalec slovenských stredovekých dejín Branislav Varsík uvádza, že už v roku 1449 na mieste dnešných Remetských Hámrov jestvovala dedina s latinskym názvom Olahremethe - teda Valašské Remety. Ak je to pravda, tak Remetské Hámre sa v nasledujúcich storočiach akoby stratili - nemáme o nich žiadne písomné správy. Z temnoty vekov sa vynárajú až koncom 18.storočia v súvislosti s rozvojom železiarskej výroby v tejto časti Užskej župy.
Pôvodná obec Hámre vznikla na mieste Potašňa (asi 5 km od dnešnej obce), na majetku šľachtickej rodiny Sztarayovcov koncom 18. storočia ako typická robotnícka osada. Samostatnou obcou sa Remetské Hámre stali pravdepodobne medzi rokmi 1869-1880.
Dnes už len ťažko uveriť tomu, že na území Remetských Hámrov stála železiareň, ktorú ešte na začiatku 19.storočia považovali za jednu z najvýznamnejších v celom bývalom Uhorsku. Najväčší rozmach dosiahla až po roku 1864, keď Ignác Gross začal stavať valcovňu, zlieváreň a neskoršie výrobňu poľnohospodárskeho náradia. Železnú rudu kopali na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. V roku 1848 sa vyrábali najmä hlavne do pušiek (denne asi 100 ks). Ročná produkcia pece predstavovala priemerne 7-10 tisíc viedenskych centov surového železa a liatych výrobkov(1 cent = 56 kg).
Do histórie sa železiareň zapísala aj inak. Pri príležitosti prvého výročia výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II (1797-1854) - botanika, mineralóga a cestovateľa na Kriváň bol v tunajšej železiarni začiatkom 40-tych rokov 19.storočia zhotovený 2,5 m vysoký pamätník, ktorý dňa 4.augusta 1841 vztýčili na vrchole tohto tatranského štítu. Pamätník mal tvar štvorbokej pyramídy. Na nej boli železné tabule s pozláteným erbom saského kráľovstva a s textom v nemeckom ,latinskom a maďarskom jazyku. Žiaľ táto pyramída bola v roku 1861 zhodená do priepasti.
Železiareň patrila k dobre prosperujúcim, ale začiatkom 20. storočia už bol slabý odbyt a výroba začala upadať. Továreň pracovala až do roku 1922, keď vyhorela.
Obyvatelia obce sa zaoberali železiarstvom, drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia.
Obec Remetské Hámre bola jedna z prvých elektrifikovaná. Vodnú elektráreň s Kaplanovou turbínou založila v roku 1929 grófka Vanderbiltová v budove dnešnej požiarnej zbrojnice. Neskoršie bol pohon turbín posilnený dieselovým motorom. Elektráreň pracovala až do roku 1958, kedy obec bola plne elektrifikovaná z verejnej siete.
Vodovod v Remetských Hámroch dala vybudovať podobne ako prvú elektráreň grófka Vanderbiltová podľa projektu Walsera v roku 1931 ako jeden z prvých v Michalovskom okrese. Oceľové vodovodné rúry mal priemer 60 mm. Rúry boli spojené olovom. V obci bolo 7 výtokov. Tento vodovod so samospádom s menším technickými úpravami slúži dodnes.
Popri pracovných príležitostiach ktoré poskytovali okolité lesy obyvateľom, pracovné príležitosti poskytovala aj píla. Jej založenie spadá do rokov 1922 az 1923. Píla bola majetkom grófky Vanderbiltovej správcom bol majster Kalmary. Píla bola poháňaná vodným pohonom, neskôr posilená pohonom pary Na píle bolí v roku 1933 dva gátre. Spracovanie drevenej hmoty bolo bezozbytkové. Vyrábal sa materiál stavebný, nábytkársky, kolárske a rezbárske výrobky. Počas druhej svetovej vojny časť píly zničili Nemci. V súčasnosti už píla nepracuje.
V rokoch 1939-44 bola obec pripojená k Maďarsku.
V súčasnosti sú najväčšími zamestnávateľmi v obci Lesy SR a Pekáreň-Fiľko. Časť obyvateľov dochádza do zamestnania v mestách Michalovce a Sobrance.
Medzi najzaujímavejšie slovenské lesné železnice v minulosti určite patrila úzkokoľajka Michalovce-Remetské Hámre-Morské oko s dĺžkou 43 km. Prevádzka na tejto trati, po ktorej premávala parná lokomotíva začala v prvej polovici 20-tych rokov 20.storočia. Časť tejto trate zmizla v 60-tých rokoch 20.storočia pod hladinou vodnej nádrže Zemplínska šírava a na prelome 60-tych a 70-tych rokov zanikol aj úsek Remetské Hámre-Morské oko.
Mnohé pamiatky ako železiareň, úzkokoľajka, poľovnícky kaštielik, zvernica by sme dnes v Remetských Hámroch alebo v blízkom okolí hľadali márne - po týchto pamiatkach nám v podstate zostali už len stopy v teréne.
Zachoval sa však farský Kostol Najsvätejšej Trojice zo 70-tych rokov 19.storočia. Zaujímavé je, že remetskohámorska farnosť vznikla v roku 1848 - teda v čase, keď dnešná samostatná obec bola ešte súčasťou Vyšných Remiet.
Dnes je možné v obci ešte vidieť pozoruhodné stavby z prvej tretiny 20.storočia - romantizujúci objekt Lesnej správy, budovu Zdravotného strediska, kaštielik a budovu bývalého Dojčenského ústavu. Na Morskom oku sa nachádza romantizujúci kaštielik ,tiež z prvej tretiny 20.storočia.
